(* 17. apríl 1952, Tekovská Nová Ves– † 15. marec 2018 Dolný Bar)
Bol slovenský básnik, publicista, vydavateľ a disident.
Narodil sa v Tekovskej Novej Vsi, dnes časti obce Nová Dedina v okrese Levice. Absolvoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Nitre, kde až do maturity žil s rodičmi. Jeho otec bol dekanom Pedagogickej fakulty v Nitre (dnes súčasť UKF), odkiaľ však musel v roku 1970 odísť potom, čo sa postavil proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968. Táto udalosť dospievajúceho študenta výrazne ovplyvnila; normalizačnú spoločnosť odvtedy vnímal ako niečo, čo s jeho pohľadom na svet nie je zlučiteľné. Získal zlý kádrový profil a pôsobil v rozličných robotníckych zamestnaniach.
V druhej polovici 70. rokov stretol v Bratislave skupinu otvorene mysliacich ľudí – Jiřího Oliča, Vladimíra Archleba, Igora Kalného, Jána Budaja, Františka Mikloška, výtvarníkov Milana Bočkaya a Kláru Bočkayovú, Otisa Lauberta, Vladimíra Havrillu a ďalších umelcov. V 80. rokoch 20. storočia sledovaný Štátnou bezpečnosťou ako nepriateľská osoba – zväzok číslo 40459 „akcia Oponent“ – sa podieľal na vydávaní samizdatových časopisov Kontakt, Fragment, Fragment K a knižnej edície.
Počas Nežnej revolúcie stál pri zrode občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), 19. novembra 1989, po prvom protestnom mítingu v priestoroch Umeleckej besedy v Bratislave, sa spolu s Martinom Šimečkom, Jánom Budajom a Milošom Žiakom zúčastnil stretnutia v byte Jána Langoša, na ktorom vznikol názov hnutia.
Od marca 1990 vydával časopis Fragment oficiálne vo svojom vydavateľstve F. R. & G spolu s knižnou edíciou časopisu. Po roku 1990 spolupracoval s literárnymi časopismi Kultúrny život a Romboid. Pre Slovenský rozhlas vytvoril sériu 23 fíčrov pod názvom Rodinné striebro a rozhlasových relácií Obuj sa a choď, Avantgardy, Európska poviedka a ďalších. Žil a tvoril v obci Dolný Bar.
ANJELI SAMÔT.
KRIELOVCI UŤAHANÍ.
S VAMI SOM, KEĎ STE SAMI.
1982
NESENIE KRÍŽA
NIE JE NAJVÄČŠOU POHANOU,
NAJVÄČŠÍM PONÍŽENÍM,
NAJVÄČŠOU URÁŽKOU, ALE
POTICHUČKY TLEJÚCIM SVIATKOM
PURPUROVEJ KVAPKY
S TŔNÍM OBKRÚŽENÉHO ČELA...
2017
Spytovanie (román) (2010, spoločné dielo Olega Pastiera a Ivana Kadlečíka, román koncipovaný z rozhovorov, textových fragmentov a korešpondencie)
Krúženie (fragmenty románu) (2014)
Tieň Chamraj (1981, samizdat)
Pavúčie hniezda (1982, samizdat)
Plot (1992)
Oko za zub (1995)
Možno (2003)
Album (2006)
Haiku, haiečku, haiku zelený : sedemnásťslabičná antológia (2011)
Rodinné striebro (cyklus relácií o významných osobnostiach a udalostiach v slovenskej kultúre a histórii 20. storočia)
Nezabúdanie (2004, kniha rozhovorov Olega Pastiera s Albertom Marenčinom)
Z protiľahlého brehu (2008, kniha rozhovorov)
Za ozvenou tichých hlasov (2011)
Za ozvenou tichých hlasov II (2012)
Za ozvenou tichých hlasov III (Príbeh Juraja Mojžiša) (2013)
2008: Cena Prix Bohemia Radio, hlavná cena v kategórii „Rok osmičkových výročí“ za fíčer Kropte!
2008: Novinárska cena – v špeciálnej kategórii Cena otvorenej spoločnosti za príspevok Rodinné striebro v Rádiu Slovensko
2011: Prémia Literárneho fondu v oblasti rozhlas
2012: Výročná cena Literárneho fondu v oblasti rozhlasu
2013: Cena Dominika Tatarku za rok 2012 za knihu Za ozvenou tichých hlasov II (päť scenárov, päť koláží)
2013: Prémia Literárneho fondu v oblasti rozhlas
2014: Biela vrana za dlhodobý občiansky a kultúrny prínos i životnú konzistenciu
2015: Cena Václava Bendu, pamätná medaila za slobodu a demokraciu
2016: Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a za literárnu a vydavateľskú činnosť, prepožičaný prezidentom SR Andrejom Kiskom
2022: Cena Rádia Devín in memoriam za celoživotný prínos ku kultivácii programovej služby Rádio Devín a slovenskej spoločnosti
KTO EŠTE VERŠE PÍŠE,
TIE TIEŇOHRY BLÁZNOV O TRBLETE HVIEZD?
TOPOLE TANCUJÚ, JABLOŇ SA KNÍŠE –
A ŠKOVRÁNOK DIKTUJE ODPOVEĎ.
2009